Lákať 100. výročie, sme sa rozhodli zabehnúť maratón v Ostrave. Rátali sme s jedinečným prostredím a prekvapeniami.
Prvý sa objavil tesne pred pretekmi, kde organizátori oznámili, že sa vracajú na tradičnú trasu – 4 špendlík “v parku”, pretože mesto na to nedalo súhlas 21 km okruh prechádzajúci atrakciami mesta. Je ťažké, to muselo byť prijaté.
Cesta z Wroclawi do Ostravy je celkom pohodlná a boli sme tam v plánovanom čase. Cestou po balíky sme videli časť trasy a to nás trochu znepokojilo. Čakal nás beh ,chodníkov, cyklistické chodníky a štrkové chodníky v parku… Kancelária súťaže nebola označená a množstvo ľudí hľadalo zberné miesto balíkov – štartovné číslo, plechovky nealkoholického piva a samozrejme zatváracie špendlíky. Tričko je za príplatok.
Bežecké mestečko tak aj vyzeralo, no zvyšok bežal “vidiecke a obecné”, ktoré sú tu lepšie organizované.
Trochu ma prekvapuje, že organizátori prejavili takú nonšalanciu a úplný nedostatok fantázie, ako aj hranie sa so zdravím bežcov a ich ohrozovanie..
Len niekoľko najdôležitejších upozornení:
1. Teplota. Poznať predpoveď, čas začiatku nebol posunutý – a aj pre maratóncov to meškalo 10 minút! Trasa, áno, občas to bolo zatienené (stromy v parku a budovy v centre) ale stále bolo veľmi teplo a dusno. Zvyšok trasy, hlavne po nábrežiach je to panvica so slnkom v tvári. Začali sme o 10:10, dosiahnutá teplota v tieni 29 – 30 stupňov.
2. Voda. Vodné body sú plánované každý 5 km, Myslím, že tam boli nejaké ďalšie – prvý tesne pod 1,9 km ale nebola na nej voda. Spravidla v prvom kole kvôli “akumulácia” Medzi súťažiacimi nebola na všetkých bodoch voda. Počas prvých dvoch sedení som dostal iba izotonický nápoj, na čo som musel čakať, kým ho aj tak nalejú – ale aj tak som sa tým polial (košele), trochu vychladnúť. Na ďalších bodoch sa mi podarilo zohnať vodu, no musel som čakať aj na to, kým ju dobrovoľníci nalejú do pohárov. Nie je to nič prekvapujúce, že dobrovoľníci nestíhali – v takých horúčavách chce každý veľa vody piť a naliať sa… Zranenia, že tam neboli žiadne fľaše. Nápoje boli dostupné iba v plastových pohároch. Dva malé stolíky navyše určite nestačia.
3. Bufet. Na trase som si všimol len dva bufetové body. Videl som hrozno, vodný melón a čokoláda, už v tekutom stave – Nepoužil som to, Mal som svoje gély a dextro. Ale v cieli som bol v šoku, pretože dobrovoľníci pravidelne natierajú Nutellu na krajce chleba (sic!) a tam boli obláčiky, arašidy vo veľkých miskách, banány nakrájané na plátky a dužinu z melónu namiesto kúskov… Išli sme do obchodu kúpiť niečo konkrétnejšie na jedenie.
4. Trasa. Nič tu nezostalo, slučka 10 km – ako môj tréningový beh mimo domu – park, šachta, kúsok ulice. Dokonca tam bola aj bezpečnosť, niekedy polícia pustí auto priamo pred súťažiacich, zrejme aj elita zablúdila. Časti sú príliš úzke.
Fotografie. organizátor
Som veľmi sklamaný a v Česku už behať neplánujeme. Ani výsledky sa nezhodujú, nehovoriac o dĺžke trasy. Vo všeobecnosti, Uvažovali sme o tom od začiatku 2 kilečká a po výmene komentárov cca 17 km sme sa rozhodli už len behať 21 km. Nestálo za to zaťažovať telo a riskovať zdravie. Viac, že beh nám v najbližšej dobe nedôjde a do konca roka plánujeme ešte dva maratóny..
21K: 01:46:28 v 1:52:17
