Nemám rád beh maratónov v Poľsku. Jediný, ktorý sme zatiaľ zabehli – Varšava bola racionálna voľba, pretože nám dal kvalifikáciu. Tentokrát ma zlákala veľmi nezvyčajná forma CAMINO POLACO MARATÓNU a fakt, že bola organizovaná po prvý raz. Trasa maratónu viedla po Poľskej ceste Saint James Trail.
Fotografie. organizátor
Čestný štart je naplánovaný v Szafarnii v Chopinovom centre po krásnom Chopinovom koncerte, skutočný štart bol v Golub-Dobrzyń, a cieľ v samom centre Torune na Novomestskom námestí. Organizátor zabezpečil dopravu z Toruňa do Szafarnie a zo Szafarnie do Golubu Dobrzyń.
Všetko dopadlo výborne. Ráno v Toruni čakal zástup bežcov, autobus sa dostavil načas a išli sme na čestný štart do Szafarnie. Štartovné čísla sme si vyzdvihli v kancelárii súťaže, zložili sme zálohu a išli sme si vypočuť mini koncert.
Fotografie. organizátor
Po krátkej rozcvičke sme vzlietli – čestne.
Fotografie. Karolína Rokitnická
Zbehli sme za trénerom a išli do Golub-Dobrzyna, tentoraz na správny štart.
Fotografie. Karolína Rokitnická
Priznám sa, že trasa ma prekvapila, Počítal som s tým “asfalt” a okazało się, že bežíme po pieskových lesných cestách. Przez 21 km len lesy, polia a len pár dedín, asfaltová plechovka z 2 – 3 km. Počasie bolo na našej strane, to bolo zamračené, teplota 17 stupňov Celzia dosiahnuť na poludnie 22. Ideálne na behanie!
Fotografie. organizátor
Pohybovali sme sa veľmi pokojne, bez “tlak” a poriadok bol rýchlo stanovený. Prakticky od 10 km Bežal som sám s niekoľkými bežcami, byłam drugą kobietą. Druhá polovica viedla cez dediny, bežali sme po chodníkoch, tak ako v Toruni. Páči sa 30 km Bežalo sa mi veľmi dobre, kríza si ma našla 7 km pred cieľovou čiarou. Na 3 km do cieľa ma predbehlo dievča a tým som beh dokončil 3 miesto medzi ženami (OTVORENÝ 25).
Fotografie. organizátor
Organizačne všetko klapalo. Bál som sa týchto štartov, doprava a zmätok. Organizátori to vystihli správne. Veľmi dobrá ochrana trasy – veľa dobrovoľníkov, hasičov, polícia, mestská stráž a skvelé značenie – nedalo sa stratiť. Nechýbali ani vodné a banánové body, ako aj nejaký divoký extra. Pre mňa ich bolo na začiatku priveľa, potom na koniec 10 km nič. Zúfalý som požiadal hasiča o vodu a on mi dal fľašu – zachránila ma. Bežal som s ňou k ďalšiemu vodnému bodu. Nebral som banány, lebo som sa bála, pre mňa “zašpiniť sa”, Mal som gély. Podobne to bolo aj pred cieľom, Zúfalý som požiadal dobrovoľníkov o vodu, ale nedali – posledný bod s vodou bol 3 km pred cieľovou čiarou. Zachránila ma.
V cieli bol jarmok, dostali sme medailu a teplé jedlo. Cítil som sa ako v Thajsku, všetci ďakovali za beh, ocenil snahu a pekných pár minút som sa o behu rozprával s účastníkmi veľtrhu.
Som veľmi spokojný s priebehom a skutočnosťou, že sme sa toho zúčastnili. Zapísané v histórii prvého maratónu Camino Polaco – zaujímavé prostredie, náročná trasa, dobra organizacja.
42K: 03:48:20 (3 OTVORENÉ ženy) v 04:20:30
