Všetko malo byť inak… maratón na č. [zajtra]
Mali sme v marci 2020 Z pochopiteľných dôvodov odložili maratón v Limassole na marec 2021, potom 28 listopad 2021. Ako náprava nepríjemností bola ponúknutá atraktívna cena pre preteky v Pafose. Prefíkané číslo plánu “3” bol taký, že koncom novembra pobežíme maratón v Limassole a o týždeň polmaratón v Pafose. Cyprus mal byť náš.
Fotografie. organizátor
Poučený skúsenosťami plánujem súťaže takmer dva roky, ale s veľmi voľným prístupom k termínom. Nakoniec sa Pafos mal konať včas 5 grudnia 2021 a ponúkli nám maratón v Larnake 20 listopada 2021 alebo predpis Limassolu v marci 2022. Viac ako dvojtýždňový výlet pre nás nebol možný. A tak sme ukončili preložený maratón v Limassole na marec 2022 a súťaž v Pafose, v mojom prípade zmena z polmaratónu na maratón.
Cyprus nás privítal slnkom a veľmi príjemnou teplotou 20 stupne Celzia. Ideálne bežecké počasie. Balíky sme si vyzdvihli v piatok, žiadne davy v príjemnej atmosfére. Taška, číslo, tričko, bandana a veľmi užitočná vzorka chladivého gélu.
Štart maratónu bol naplánovaný na 7:30 pri Afroditnej skale – autobusy odchádzali z Fr. 6:00 z prístavu. Tam bol naplánovaný aj cieľ a štart zvyšných pretekov.
V noci začalo silno fúkať, Prišli sme tam ešte za tmy a nič nenasvedčovalo katastrofe, ktorá mala prísť. Tradične existovali rituály pred konaním – zaistenie výstroja, rozgrzewka, v rade na toaletu.
Doslova minútu pred štartom začalo pršať a my sme zostali s nami 38 kilometrov. Stále to bolo horšie, bežali sme smerom k búrke s bleskami a lejakom. Narazili sme na steny dažďa sprevádzané poryvmi vetra a prúdmi vody na ceste.
nie
– nebolo to pekné, slnečné počasie;
– neboli žiadne pohľady, hoci do 6 km sme bežali cestou popri mori;
– neboli tam kardiostimulátory, hoci mali utiecť;
– nebola uzavretá žiadna cesta, na niektorých miestach sme behali po krajnici pod premávkou áut;
– na bodoch nebolo čo jesť, hoci to mali byť 2x banány;
– neboli žiadni fanúšikovia (Rozumiem tomu);
– nebolo žiadne odovzdávanie cien.
Po prvom kilometri mi bolo všetko jedno a bol som celý mokrý a spomenul som si na pekný maratón a búrku tam. Medzi bežiacimi Poliakmi – bola nás skupina (Bola som jediná Poľka) Počul som obavy z možnosti zrušenia pretekov. Našťastie sa tak nestalo. Bežal som, a hoci to nebolo príjemné, vedel som, že to dokážem, bola to len otázka času. Moje svaly fungujú oveľa lepšie, keď je teplo a dokonca aj horúco, tu nestačí, že som zmokla, schladila som sa. Hneď pred 21 km to bola zákruta a videl som čelovky, každopádne som v tom bol sám pre mňa (v súčasnosti) závratné časy 1:47:35. Tradične po 25 km by som stratil z 30 km strácať viac a viac. Bežal som, ale nebojoval som, pretože som chcel byť v cieli, nie “dostať” minúty zbytočné pre nikoho. Na predmestí Paphosu sme konečne vbehli do uzavretých ulíc (Aj autá jazdiace vedľa nás v lejaku ma dosť dráždili), kruh 38 km sa začalo vyjasňovať a vyšlo slnko. Smola ma však neopustila – hodinky ukazovali slabú batériu a sivý displej. Do tego “odparil” tablice z kilometrami, tie najdôležitejšie 40 – 41.
Mal som prefíkaný posledný plán 2 km pešo, ale došiel som do cieľa, bo biegiem tego nie nazwę. Výsledok ma aj tak prekvapil – tri vpredu! Len tri týždne po aténskom maratóne!
V cieli bola voda, banán i 03 ml nealkoholického piva. Nie żebym narzekała, ale trochu ma nasral ten nedostatok “jedlo”. Tradične som bral 4 gély a na trase som rátal s plánovanými banánmi. Vidieť, že s organizátormi nemá zmysel počítať, zjedol som všetky gély a pomohol som si izotonickými nápojmi (Našťastie tento bol) nielen s vodou. Počas maratónu ho často nepoužívam, dva tri krát si vezmem kúsok banánu, pomaranče alebo datle. Dosť, zajac hlavu a spevniť telo. teraz, po tejto cyperskej skusenosti si so sebou zoberiem medvede alebo dextrózu – rátaj so sebou nie na orgáne.
Boli tam vodné body, kde to bolo plánované a vodu som využil aj napriek dažďu, dva a tri dúšky stačili, aby nedošlo k dehydratácii.
Maciej zabehol polmaratón – začiatok a koniec v prístave, posledný úsek trasy v Pafose sa zhodoval s maratónom. Štart sa oddialil o 15 minút v dôsledku silného dažďa. Aj tak to nič nerobilo 21 km bežal v daždi. Ako si všimli aj samotní organizátori od prvého maratónu v r 1999 také počasie nebolo, beh bol vždy sprevádzaný slnkom, tentoraz bol “biblický dážď”!
A zhrnutie, vo všeobecnosti neodporúčam maratón v Pafose. Začiatok behu poskytuje len pekné výhľady, potom beháte po nezaujímavých štvrtiach. Možno mám v čerstvej pamäti Atény, je to úplne iná trieda behu, atmosféru, ľudia, zaplecze. Najviac ma tu dráždil automobilový ruch na trase. Organizátorom treba zatlieskať, najmä ľudí na bodoch a zabezpečenie trasy, že vydržali v daždi, dali nám vodu a ukázali nám cestu. Otestujeme si maratón na Cypre a úprimne, teším sa na túto ďalšiu skúsenosť.
42K: 03:59:08 (2 K45)
21K: 01:48:20